Začiatok marca 2010

Je začiatok marca a teploty v skleníku stúpajú cez slnečné dni až nad 30 st.C na čo sme v tomto období neboli vôbec zvyknutý, nakoľko je to prvá zima, kedy rastliny zimujeme v skleníku. Má to svoje výhody, nakoľko sa tu dá už bez problémov pracovať bez toho aby sme sa triasli zimou. Začali sme postupne presádzať, pričom prvé na rad prišli sukulenty. Tie, ktoré to potrebovali, sme presadili a rastliny, ktoré mali obschnuté listy sme očistili, aby boli vzhľadnešie. Sukulenty dostali prvú tohtoročnú opatrnú zálievku z vrchu, lepšie povedané pokropenie, pričom sme ich trocha umyli od prachu. Vody bolo skromne, asi tak 2 litre na 1 m^2. Kaktusy sme zatiaľ ešte nepoliali, tepla je síce dosť, ale svetla zatiaľ pomenej, tak neriskujeme, aby sa navytiahli- cez bublinkovú fóliu, ktorou je skleník zateplený, prechádza málo svetla.

Foto z 1.3.2010

Niektoré rastliny nás milo prekvapili. Zo sukulentov najmä poludňovky, ktoré zväčša kvitnú na jeseň, ale tohto roku zakvitli až teraz. Kvetné puky mali nasadené celú zimu, pričom sme ani nedúfali, že ešte vykvitnú, mysleli sme si, že zaschnú. Pre našu radosť sa tak nestalo...

Sukulenty po prvom pokropení a prichystané na prvú jarnú zálievku. Musíme ešte pár dní počkať, kým nezaschnú rany na presadených rastlinách...

No a kaktusy aj napriek tomu, že sú od jesene stále bez vody, začínajú tlačiť puky. Jar a nová sezóna sa nezadržateľne blíži. Minulí rok, keď sme rastliny zimovali v dome, sme mohli o takejto skorej násade kvetov len snívať... 

Najhoršie zo zimy je asi za nami, tak môžme zhodnotiť, že prvé skleníkové prezimovanie dopadlo nad naše očakávanie.

Konečne praskol aj plod na Eriocereus martinii, ktorý je na rastline od augusta minulého roka.

Zimuvzdorné kaktusy v otvorenom skleníku vyzerajú tiež v poriadku...

...a niektoré z nich už tiež tlačia puky.

Aj napriek tomu, že sme s prezimovaním celkovo spokojný, našli sa aj nejaké chybičky. Najmä u rastlín, ktoré sú vrúbľované na teplých podložkách a boli zimované v dome pri izbovej teplote- začali blednúť rastové vrcholy u vrúblovancov, čo je zapríčinené kombináciou vysokej teploty a nedostatku svetla... 

No a selenicereusy zase nezvládli nízke teploty v skleníku počas zimy. Začali odchádzať, pričom hniloba prešla postupne až do vrúbľov rodu Eriosyce. Takto odišla asi tretina uvedených rastlín. Tu sme zariskovali, čo sa nám nevyplatilo...