Vrúbľovanie kaktusov

K pestovaniu vrúbľovaných rastlín pristupujeme z niekoľkých dôvodov – ide hlavne o dopestovanie kvetuschopných rastlín, pri druhoch, ktoré len obťiažne kvitnú, alebo kvitnú až vo vyššom veku a chceme urýchliť dospievanie rastlín. Ďalej je to u druhov, ktoré majú citlivé korene na prebytočnú vlhkosť a u rastlín určených na reprodukciu. V celku vrúbľujeme druhy rodov Sclerocactus, Pediocactus, Echinomastus, Copiapoa, Eriosyce, Pyrhocactus. Samozrejme sa nájde aj kopec iných rodov a druhov, ale u týchto rastlín to robíme cielene nakoľko malá chybička pri pestovaní môže viesť k zmareniu niekoľkoročného úsilia. 

            Pri voľbe podnoží vychádzame z dlhodobého aspektu a to ako spolupracuje podnož s vrúbľom – je vhodné čo najviac zosúladiť rastové nároky vrúbľa a podnože. Pre chladnomilné druhy používam mrazuvzdorné Echinocereusy – chloranthus, viridiflorus, triglochidiatus, vhodný je aj trichocereus pasacana, ktorý znesie tiež slabšie mrazy. Pre ostatné rody su vhodné najmä Eriocereus jusbertii, na ktorom rastliny najkrajšie vytrňujú, ďalej echinopsysi, Eriocereus martinii, opuntie, výborné sú rôzne trichocereusy. Podnoží je široká škála a každý si časom nájde svoju obľúbenú, ktorá je v jeho podmienkach osvedčená.

Ale ešte pred samotným vrúbľovaním treba dbať na to, aby podnože boli dobre vyzreté a tvrdo pestované, aby čo najlepšie odolávali náporu vrúbľov, ktoré ich najmä v zimnom období dokážu rýchlo vysiliť. Preto podnože, ktoré pestujeme na štepenie nehnojíme a snažíme sa ich pestovať vonku na čerstvom vzduchu.

            Na samotné vrúbľovanie používame dva ostré nože, jeden dlhší a jeden kratší. S tým kratším si najprv pripravíme podnože, ktoré zrežeme do kónusu /pri guľovitých druhoch/. Pripravím si vrúbeľ tak isto a potom s dlhším nožom robím jeden rázny rez na oboch rastlinách, chvíľu počkám a prikladáme. Ten čas čakania záleží od podnože, pri echinocereusoch je to hneď, nakoľko rezná plocha sa rýchlo začína prepadať. U echinopsisov, trichocereusov je to približne minúta až dve – kým neprestane silný výron šťiav. U Eriocereus jusbertii je to cca 2-5 min, tam to chce prax ale čím neskôr tým lepšie, lebo táto podnož zvykne často špuntovať keď sa priloží vrúbeľ príliš skoro. Pri prikladaní vrúbľa k podnoži je dôležité, aby sa cievne zväzky prekrývali. Ideálne by bolo, keby sa prekrývali na celej ploche, čo je možné len ak má podnož a vrúbeľ rovnaký priemer cievneho zväzku. Vtedy môžeme vrúbeľ uložiť na stred podnože.  Väčšinou je to tak, že cievne zväzky podnože a vrúbľa sú rôzneho priemeru a preto musíme vrúbeľ ukladať excentricky. Pri takto priloženom vrúbli k podnoži sa ich cievne zväzky stretávajú na dvoch miestach a priložené cievne zväzky by pri pohľade z vrchu mali tvoriť číslicu osem.    Po priložení fixujeme dvoma gumičkami, ktoré striháme z chirurgických rukavíc. Vrúble ukladáme na tmavšie miesto pod stoly, kde ich nechávame zafixované približne týždeň a ďalší týždeň ich nechávame ešte na sucho. Až potom začneme opatrne polievať. Netreba sa s tým ponáhľať – kým sa vrúbeľ s podnožou poriadne zrastie a vytvorí sa silný kalus, chvíľu to trvá.

    Vrúbľované rastliny sa snažíme pestovať čo najtvrdšie aby rástli len pomaly a čo najviac vytŕňovali, samozrejmosťou je dodržovanie letnej stagnácie, čo rastlinám len pridáva na kráse. Pri takomto tvrdom spôsobe pestovania treba rátať aj s určitými stratami a to u podnoží, ktoré neboli tvrdo pestované. Podnože, ktoré boli rýchlo vyhnané takéto pestovania nevydržia a zväčša ich vrúble po prvej zime vysilia. Sme toho názoru, že všetky vrúblovance by sa mali pestovať na čerstvom vzduchu v pareniskách. Takto pestované rastliny sa najviac podobajú pravokorenným rastlinám.

     Keď sa rozhodneme pre pestovanie vrúbľovaných rastlín, treba zvážiť niekoľko aspektov, ktoré budeme musieť po niekoľkých rokoch riešiť. V prvom rade ide o prerastanie vrúbľovaných rastlín, ktoré dosahujú vždy väčšie rozmery ako pravokorenné rastliny a môže sa stať, že po rokoch nám tak prerastú, že ich budeme musieť opäť prevrúbľovať na väčšiu podnož, alebo spravokoreniť, čo pri niektorých druhoch môže byť problém. Ďalším problémom býva, že vrúbeľ po rokoch podnož úplne vysilí  a tak ju vyčerpá, že hlavne v zimných mesiacoch táto odíde, a často odchádza aj vrúbeľ nakoľko hniloba preniká po cievnych zväzkoch hlboko do rastliny.