Vegetatívne rozmnožovanie sukulentov

Väčšina zelených rastlín sa dá rozmnožovať buď generatívne (semenami) alebo vegetatívne, čo znamená, že ich rozmnožujeme časťami ich tela. Medzi vegetatívne rozmnožovanie patrí zakoreňovanie odnoží, listov, podzemkov, pričom tiež môžeme použiť časti koreňov alebo cibule. K vegetatívnemu množeniu patrí aj vrúbľovanie, ktorému sa venujeme v iných článkoch. 

Vegetatívne množenie sukulentov používame najmä z toho dôvodu, nakoľko u väčšiny druhov nevieme dopestovať, či zohnať ich semená, ale taktiež aj kvôli tomu, že je to v mnohých prípadoch omnoho jednoduchšie a aj rýchlejšie kým dopestujme peknú zbierkovú rastlinu, ako pri výseve semien. V neposlednom rade je jeden z dôvodov aj to, že pri vegetatívnom rozmnožovaní si novozískaná rastlina zachováva znaky (vzhľad) „matky“, čo sa pri množení semenami nemusí podariť.

V tomto článku sa chcem venovať iba rozmnožovaniu odnožami a listami, nakoľko s uvedeným množením máme aj praktické skúsenosti s ktorými sa vieme s Vami podeliť.

Rozmnožovanie sukulentov odnožami

Odnožami množíme asi 90% našich sukulentov v zbierke. U rodov, či druhov, ktoré vytvárajú odnože už od substrátu (napr. Agave, Aloe, Haworthia, Gasteria, Huernia, Echeveria) to je celkom jednoduché, nakoľko odnože majú väčšinou už vlastné korene, pričom stačí len správne oddeliť túto odnož od materskej rastliny. Robíme to vtedy, keď je už rastlina natlačená v kvetináči a chceme ju presadiť. Ak je substrát suchý, rastlinu opatrne vyberieme z kvetináča a opatrne ho napr. pinzetou odstránime z koreňov. Dbáme najmä o to, aby sme čo najmenej poškodili korene, ktoré tiež opatrne rozpletieme, aby sme ich nedotrhali pri oddeľovaní odnože. Potom nájdeme miesto zrastu odnože s materskou rastlinou, pričom sa v tomto mieste pokúsime odnož odlomiť. Niekedy to ide ľahko,  niekedy ťažšie a v tomto prípade používame ostrý nôž alebo skalpel, ktorým odnož jednoducho odrežeme. Ak sú korene pridlhé, tak ich skracujeme na primeranú dĺžku, aby sa dala rastlinka pohodlne zasadiť do kvetináča. Takto oddelené odnože potom necháme aspoň jeden týždeň bez substrátu nasucho v tieni, aby sa zacelili rany na poškodených koreňoch a samozrejme aj na reznej rane. Potom tieto odnože sadíme do kvetináčov, kde substrát asi prvý týždeň, dva držíme nasucho (bez zálievky) a až po tejto dobe začíname s opatrnou zálievkou.

Trocha iný postup používame u kríkovitých druhov ako napr. z rodov Crassula, Sedum Adromischus, pričom ich odnože (konáriky) buď odrežeme, alebo u tenučkých konárikov ich môžeme tiež odstrihnúť malými klieštikmi na drôt. Niekedy  použijeme na rany rastový stimulátor, ktorý zabezpečuje rýchlejšiu tvorbu koreňov. Takto získané odnože taktiež nechávame niekoľko dní nasucho v tieni, pričom ich nechávame nastojato, pretože ak by sme ich nechali voľne ležať, tak by sa nám mohli konáriky veľmi rýchlo poohýbať v smere rastu. Potom odnože sadíme do suchého substrátu, do plytkých misiek po viacej kusoch, kde ich necháme taktiež asi jeden týždeň bez zálievky a až po tomto čase ich začneme opatrne zalievať až kým nepustia korene a začnú nám rásť. Toto trvá približne mesiac až dva, kedy majú odnože už dostatočne rozvinutý koreňový systém, no a vtedy ich môžeme jednotlivo rozsadiť do kvetináčov. Vždy dbáme o to, aby sme zalievali až po preschnutí substrátu a taktiež aj o to, aby sme presádzali rastliny zo suchého do suchého substrátu!

Takto množíme aj druhy z rodov Senecio, Faucaria, Pachyphytum, Euphorbia, Aeonium, Trichodiadema, Tradescantia, Kalanchoe, Ceraria  a iné. Odnožami sa množia aj mnohé iné sukulentné rody, ktorých vymenovanie by bolo asi na celú stranu, pričom spomeniem len rôzne kaudiciformné druhy, ktoré vytvárajú rôzne úponky a bylinné výhonky, ktoré sa dajú tiež úspešne zakoreniť a aj tie ťažko koreniace ako napr. Adenium alebo Pachypodium.

Odnože zo zbierkových rastlín odoberáme nielen kvôli tomu, aby sme niekoho potešili novou rastlinkou, ale má to aj význam z hľadiska  estetiky, pričom rezaním upravujeme rastliny do tvarou, ktoré sa nám páčia, ale rastliny upravujeme aj z praktického hľadiska ako napr. keď nám rastlina začína dorastať do väčších rozmerov a chceme ju udržať v prijateľnej veľkosti. 

Rozmnožovanie sukulentov z listov

Rozmnožovanie sukulentov z listov patrí medzi tie najjednoduchšie spôsoby rozmnožovania vôbec. Takto množíme druhy listových sukulentov, ktoré majú dužinaté listy. Samotné listy odoberáme z poliatych, dobre napitých rastlín, nakoľko ak sú listy zvädnuté, tak sa ťažko oddeľujú od stonky rastliny.  Na rozmnožovanie listami používame najstaršie listy na rastline, ktoré sú z pravidla najspodnejšie uložené na rastline, alebo ak sa jedná o ružice (napr. Echeveria, Haworthia), tak odoberáme najväčšie listy z vonkajšieho okraja ružice. Taktiež je možné použiť aj listy, ktoré sa nachádzajú na kvetných stvoloch ako napr. pri rode Echeveria, pričom v mnohých prípadoch tieto listy zakorenia spoľahlivejšie ako listy odobraté priamo z rastliny.  Listy z rastlín odoberáme na jar, príp. v lete, keď sú už v plnom raste a kvôli tomu, aby sme do jesene získali nové rastliny, ktoré nám bez problémov prezimujú. 

Samotné oddelenie listu od stonky prevedieme tak, že uchopíme list medzi prsty a kývavým pohybom kolmo na os stonky rastliny ho opatrne odtrhneme. Je dôležité, aby sa list oddelil v mieste zrastu so stonkou, nakoľko v tomto mieste sa nachádza tzv. srdiečko, z ktorého vyrastú korene a následne aj celá rastlina. Ak sa toto srdiečko pri odrhnutí listu poškodí, alebo ak sa list pretrhne na inom mieste ako pri stonke rastliny, tak sa takýto list k ďalšiemu rozmnožovaniu nedá použiť.  Ale aj v tomto prípade sú výnimky, ako napr. pri rode Sanseveria, kde sa list môže odrezať v rôznej výške a aj tak by sa nám malo podariť získať novú rastlinku.

Ak sme získali správne oddelené listy, tak srdiečka so vzniknutou ranou poprášime rastovým stimulátorom pre lepšiu a rýchlejšiu tvorbu koreňov. Následne takto ošetrené listy ukladáme na vrch substrátu do plytkých misiek, pričom ich jemne o substrát pritlačíme, tak aby sa srdiečko oň dotýkalo. Takto zasadené listy nechávame na tienenom mieste bez zálievky do tvorby prvých korienkov. Ak je v lete príliš teplo, tak ich každý deň rosíme vodou, aby nám neuschli. Po niekoľkých týždňoch zo srdiečok listou začnú rásť prvé korienky, kedy začíname s opatrnou zálievkou. Onedlho sa pri korienkoch začnú vytvárať prvé lístky  novej rastlinky, pričom do konca sezóny už má väčšinou znaky rastliny z ktorej sme list odobrali. Ak je už rastlinka vitálna, tak po určitom čase samotný list, ktorý sme odobrali k rozmnožovaniu uschne a nová rastlina si žije svoj život. Ešte treba dodať, že nie je nevyhnutné ukladať listy na substrát hneď po odtrhnutí, niekedy ak nemáme čas tak sú listy voľne položené niekde na poličke aj niekoľko týždňov, kde listy samovoľne pustia nové korienky a až potom už zakorenené listy sadíme do substrátu. 

V našej zbierke sme listami úspešne rozmnožili niektoré druhy rodov Adromischus, Echeveria, Sedum, Crassula, Kalanchoe. Týmto spôsobom sa bežne množia napr. aj rastliny z rodov Haworthia, Gasteria, Sanseveria, ale s nimi nemáme zatiaľ praktické skúsenosti.