Vrúbľovanie druhu Ceraria namaquensis

    Ceraria namaquensis je nádherný kríkovitý druh, ktorý v prírode dorastá do výšky asi 2 metre. Domovom tejto rastliny je Juhoafrická republika. Konáre rastliny sú zdobené drobnými, do jeden centimeter dlhými listami, valcovitého tvaru. Tieto lístočky na stonkách vyrastajú jednotlivo alebo v zhlukoch až piatich kusov a sú hlavnou ozdobou rastliny. Počas dlhšieho obdobia sucha zasychajú a opadávajú, ale po obnove zálievky rýchlo dorastajú. Rastlina má repovitý koreň, ktorý je v našich podmienkach značne citlivý na premokrenie substrátu a to je hlavný problém pestovania tohto skvostu. Z uvedeného dôvodu sa v našich zbierkach pestuje C. namaquensis výhradne ako navrúbľovaná. Aby ste si vedeli tento druh v zbierkach sami namnožiť, tak som pre Vás napísal tento malý návod, ktorý by mohol tiež prispieť k jeho rozšíreniu v našich zbierkach.

            C. namaquensis vrúbľujeme výhradne na druh Portulacaria afra. P. afra je na rozdiel od C. namaquensis jednoducho pestovateľná rastlinka, ktorá znesie aj prechmaty pestovateľa bez väčšej ujmy. Dá sa bez problémov namnožiť z odrezkov aj vo väčšom množstve, pričom tieto bez problémov zakoreňujú. Navyše je rod Portulacaria príbuzný rodu Ceraria (ešte nedávno patrili do spoločného rodu Portulacaria) a tak vhodnejšiu podnož asi nenájdeme.

            Vrúbľujem počas sezóny, keď sú rastliny v plnom raste a to najmä od mája do konca augusta, kedy sú najlepšie podmienky na zrastenie vrúbľa s podnožou. Ako podnože používam 10 až 15 cm vysoké rstlinky P. afra zasadené do kvetináčov, ktoré sú asi 2-3 dni po zálievke. Čo sa týka vrúbľov rastliny z nadpisu, tak tie získavam zo zbierkovej rastlinky, pričom ju zároveň rezom aj tvarujem a tak neostane nič nazmar.

 podnož Portulacaria afra

            Na vrúbľovanie používam nasledovné pomôcky: skalpel s tenkou a ostrou čepeľou alebo žiletku, tekutý dezinfekčný prostriedok, servítky a štipce na vešanie bielizne. Pred každým rezom vyčistím skalpel dezinf. prostriedkom a následne ho utriem do servítky. Je to kvôli tomu, aby sa do rán nedostala infekcia, ktorá by mohla zmariť našu prácu.

P. afra po zrezaní a odstránení vrchných listov

            Samotné vrúbľovanie začínam kolmým rezom podnože vo výške asi 5 až 10 cm od substrátu. Následne otrhám z podnože najvrchnejšie listy a to asi 2-3cm od rezu, aby nám pri vrúbľovaní nezavadzali. Tiež z podnože otrhám prípadné výhonky, ktoré by vrúbľu zbytočne brali energiu. Následne vykonám stredom, v smere osy stonky rez a to do hĺbky asi 1,5 cm od kolmého rezu.

rez stredom stonky v smere jej osy

            Po takto pripravenej podnoži si pripravím aj samotný vrúbeľ. Z materskej rastliny odrežem si 5 až 8 cm dlhú vetvičku, ktorá je ešte pokrytá lístkami. Tieto tiež poodtŕham asi do 2-3 cm od rezu, aby nám taktiež nezavadzali. Následne urobím dva šikmé rezy oproti sebe, dlhé asi 1 až 1,5 cm, tak aby nám vznikol klin.

vetvička Ceraria namaquensis

tá istá vetvička otrhaná o spodné lístky

ukážka rezu do klinu

            Po takto pripravenej podnoži a vrúbľu nasleduje ich spojenie a zafixovanie. Narezaný vrchol P. afra prstami roztiahnem tak, aby sa do vzniknutého otvoru vmestil klin C. namaquensis. Po zasunutí vrúbľa do podnože sa snažím dostať vrúbeľ oproti podnoži do takej polohy, aby boli navzájom v jednej osy. Taktiež sa snažím, aby klin vrúbľa nebol presne v strede podnože, ale aby bol od stredu trocha odchýlený nabok. To robím z toho dôvodu, nakoľko sú stonky podnože a vrúbľa väčšinou rôznej hrúbky, pričom pri takomto osadení je väčšia pravdepodobnosť, že sa cievne zväzky jednotlivých rastlín stretnú.

vrúbeľ je na svojom mieste

            C. namquensis je na svojom mieste a zostáva nám už len posledný krok a to je zafixovanie vrúbľa k podnoži. Ja to robím klasickými plastovými štipcami na bielizeň. Štipce by mali mať skôr mäkkú strunu, ako tvrdú, ktorá by mohla spoj poškodiť. Štipec roztiahnem a opatrne ho priložím na miesto rezov a to zo strán, kde sú klinové rezy na vrúbli, pričom má štipec tlačiť na podnož v mieste klinových rezov. Keď sa vrúbeľ nepohne, tak je všetko v poriadku. Niekedy sa mi však stane, že sa vrúbeľ po zatlačení štipcom snaží vyšmyknúť z podnože. Vtedy je to na našej šikovnosti a niekedy aj trpezlivosti udržať vrúbeľ v požadovanej polohe.

skupina hotových vrúbľovancov zafixovaná štipcami

            Vrúbľovanie je skončené. Takto pripravené rastliny umiestňujem v skleníku na tienené miesto, kde rastliny udržiavam vlhké až do času, kedy sa zrastú a vrúbeľ začne rásť. To trvá asi jeden týždeň. Vrúbeľ niekedy zavädne, ale to nevadí, po pár dňoch sa preberie, začína rásť a to je znak toho, že sme svoju prácu odviedli dobre. Na podnoži sa zvyknú objavovať aj po navrúbľovaní odnože, tieto však treba odrezávať, aby energia z koreňov P. afra išla len do Ceraria namaquensis. Pri tomto spôsobe vrúbľovania mám asi 95 percentnú úspešnosť. Tak smelo do toho.

a takto môže po čase vyzerať aj Vaša rastlinka