Po dlhšom čase výsev a po novom
Po dlhšej prestávke som sa vrátil k vysievaniu a zaužívané metódy som trošku pozmenil. Posledné dva roky používam na výsevy suprasívny substrát, ktorý je od výroby nainfikovaný priaznivými hubami, ktoré zabraňujú rastu a šíreniu patogénov v substráte.
miska tesne po výseve semien z rodu Austrocactus- skarifikované
tá istá miska po dvoch týždňoch od výsevu
Po skúšobných výsevoch do rôznych zmesí môžem konštatovať, že všetky misky, kde bol použitý tento substrát, rastú semenáče lepšie. Používam ho ale v kombinácii s niečím minerálnym ako napr. štrk, zeolit, terramol, perlit a podobne, pomer býva 1:3 v prospech minerálnej zložky. Nič nesterilizujem a zatiaľ som nemal výraznejší problém. Jedinou podmienkou, ktorú dokonale riešim, je vyčistenie semien. Semená namočím do roztoku KMnO4 (Manganistan draselný) na 24 hodín, potom ich vylejem na sitko, na ňom ich chvíľu triem a potom opláchnem čistou vodou. Keď sú semená čisté, vysypem ich na toaletný papier, nechám preschnúť a vysievam . Pokiaľ boli semená dôsledne vyčistene pleseň sa nikdy neobjavila.
iný výsev
rôzne lokality Pyrrhocactus umadeave a ich rozdielna klíčivosť, ale z môjho pohľadu aj tak úspešná
Približne mesiac po vyklíčení semenáče odkryjem a ďalej už pestujem klasicky so striedaním sucha a vlhkosti. Semenáčom sa to páči a výhodou suprasívneho substrátu je, že netreba prihnojovať. Semenáče držím v miskách až do doby, kým sú na seba natlačené tak, že ich je potrebné už presadiť.
Semená s problémovým klíčením skarifikujem klasicky, ako v minulosti. Je to stále najosvedčenejší spôsob ako sa dostať k slušným výsledkom, čo sa klíčenia týka. Skarifikované semená prikrývam vrstvou hrubšieho zeolitu, aby pri klíčení išli korienky rovno do substrátu. Táto metóda sa mi osvedčuje na všetky druhy. Po novom sa mi osvedčila aj na pediocactusy z okruhu simpsonii, kde semená neskarifikujem, ale aj tak prisypem vrstvou zeolitu. Semená dobre klíčia a korienky sa neplazia po povrchu.
najvyšší čas rozsádzať...
Text a foto: Pavol Behul