Výsevy semien

      Základným spôsobom rozmnožovania kaktusov a iných sukulentov v našej zbierke je rozmnožovanie zo semien. Jedná sa o generatívne rozmnožovanie. Semená získavam  z vlastných rastlín, od priateľov pestovateľov, ale aj od renomovaných firiem. Aj keď semená vysievam pravidelne každý rok a niekedy aj viacej krát za sezónu, vždy som plný očakávania, ako to celé dopadne.  Najväčšiu radosť mi robia prvé vyklíčené rastlinky, ktoré doslova ťahám očami zo škrupiniek semien. Ten radostný pocit pozná asi každý pestovateľ, ktorý si týmto spôsobom rozmnožuje rastlinky. Aby ste tento pocit zažili aj Vy, tak Vám ponúkam postup výsevu, aký používam a ktorý sa mi osvedčil dlhodobým skúšaním rôznych spôsobov vysievania semien. To však neznamená, že je jediný správny a že sa to nedá robiť inak. Je to len návod, ako by ste to mohli robiť, ale po čase zistíte, či je to vhodný spôsob pre Vás a vo Vašich podmienkach. 

             Pracovný postup výsevu by sa dal rozdeliť do niekoľkých etáp. Ide hlavne o prípravu semien, ktoré chceme vysievať, prípravu substrátu, nádob, samotný výsev a v neposlednom rade je dôležitá aj evidencia vysievaných semien. Každej tejto etape treba venovať náležitú pozornosť a netreba nič zanedbať, aby sme dosiahli požadovaný výsledok a aby sa nám nejaká chyba neskôr nevypomstila. Preto si prejdime jednotlivé etapy podrobnejšie.

Výsev kaktusov na spôsob viecej druhov v jednej nádobe. Asi 2 mesice staré semenáče z rodu Lobivia.

Príprava semien- Semená pred výsevom musia byť vždy dokonale očistené, najmä zbavené zvyškov dužiny, aby sme zamedzili rozširovaniu infekcie, ktorá by mohla neskôr zlikvidovať celý výsev. Semená, ktoré sme zakúpili od niektorého z dodávateľov sú väčšinou už očistené, pričom ich len skontrolujeme, či sa v nich nenachádzajú nejaké nečistoty, napr. časti zaschnutej dužiny, kamienky a pod. , ktoré odstránime.

Ak sme semená získali z vlastných rastlín, to znamená, že rastlinky po odkvitnutí vytvorili plody so semenami a tieto chceme následne vysiať, tak celé čistenie zostáva len na nás.  Platí to najmä pre plody druhov, ktoré zberáme, keď sú ešte nezaschnuté, alebo sú síce zaschnuté, ale semená sú v tejto dužine „uviaznuté“.

Samotné čistenie vykonávame tak, že zozbierané semená z našich rastlín najprv mechanicky zbavíme dužiny a následne ešte semená prepláchneme pod tečúcou vodou, kde sa zostávajúca dužina od semien oddelí a taktiež sa vyplavia z dužiny cukri, ktoré by majú tiež nepriaznivý vplyv na hygienu výsevu. Na preplachovanie používame plastové sitko na čaj, ktoré má dostatočne husté očká, aby semená cez ne neprepadli. Semená v sitku jemne tlačíme k sitku, kde ich ako keby roztierame prstom, alebo ich prepierame medzi prstami pod vlažnou tečúcou vodou. Ak sú v sitku väčšie kúsky dužiny, tieto následne odstránime. Menšie kúsky, ktoré sa nedajú uchopiť napr. pinzetou odstránime neskôr, po uschnutí semien. Po prepláchnutí nechávame semená preschnúť na pijakovom papieri jeden až dva dni (pri izbovej teplote) a po dokonalom preschnutí ich buď vysejeme, alebo uskladníme a výsev vykonáme neskôr. Keď semená na papieri zaschnú, odstránime prebytky dužiny, ktoré sa nám nepodarilo odstrániť pri preplachovaní a to napr. žmolením semien medzi prstami.

U druhov, ktorých plody zasychajú a semená sa od nich samovoľne oddeľujú, je postup jednoduchší. Stačí semená z plodov vysypať, príp. vyškrabať a zbaviť ich suchých prebytkov dužiny, napr. jemným žmolením semien medzi prstami a je to. Samotné semená zvykneme upravovať pred výsevom aj suchým moridlom (fungicídom). To väčšinou len v prípade, ak sa mi nepodarilo poriadne vyčistiť semená, alebo v prípade, ak mám podozrenie, že by mohli byť semená infikované nejakým patogénom. To sa môže stať napr. pri nesprávnom skladovaní semien.

Morenie semien robím nasledovným spôsobom: Požadované množstvo semien dám do skúmavky a pridám moridlo. Moridlo dávam v takom množstve, aby boli semená celé obalené a aby nezostalo mimo semien. Takže s množstvom moridla to netreba zbytočne preháňať. Ak sú semená aj moridlo v skúmavke tak ich jemne pretrepem, čím sa moridlo prilepí na semená. Zo skúmavky potom takto upravené semená sypem na substrát. Semená morím až v deň výsevu semien.

Príprava substrátu- Substrát na výsev používam väčšinou taký istý, ako používam na zbierkové rastliny, to znamená, že zmes zeminy, rašeliny a štrku v pomere 1:1:2. Jediný rozdiel je v tom, že uvedenú zmes preosejem cez jemnejšie sito s priemerom ôk asi 2-3 mm. Túto zmes musíme pred samotným použitím sterilizovať. Ja to robím tak, že uvedenú zmes dávam do čistých zaváraninových fliaš, pričom ak je substrát veľmi suchý, tak do fľašky nalejem asi 1 dcl vody a fľašu uzavriem viečkom. Takto pripravené fľaše potom sterilizujem  v hrnci do ktorého nalejem vodu asi do pol fliaš a sterilizujem asi jeden a pol hodiny na miernom ohni. Pod fľašky do hrnca dávam aj utierku v dvoch až troch vrstvách, aby fľašky neboli priamo v kontakte s hrncom. Bez tejto utierky alebo iného kusu látky by mohlo dôjsť k nadmernému prehriatiu fľaše a jej následnému prasknutiu. Počas sterilizácie hrniec pravidelne kontrolujem a to najmä množstvo vody v ňom. Nakoľko sa voda počas varu vyparuje, dopĺňam ju do požadovaného množstva. Pri sterilizácii treba do hrnca dolievať vždy teplú až horúcu vodu. Pri naliatí studenej vody do hrnca, kde sú prehriate fľaše so substrátom by mohlo dôjsť k ich prasknutiu a tým aj znehodnoteniu sterilizovaného materiálu. Po sterilizácii necháme substrát vychladnúť a hneď ho použijeme na samotný výsev. Fľaše so substrátom otváram až tesne pred jeho nasypaním do výsevných nádob, aby nedošlo k zbytočne dlhému kontaktu substrátu s okolitým prostredím, z ktorého by sa doň mohli dostať nežiaduce patogény. Substrát, ktorý hneď neminiem a zostane nám na ďalší výsev napr. na druhý deň, opäť sterilizujem.

Výsevné nádoby- Používam plastové nádoby alebo sklenené, ktoré musia byť dokonale čisté. Plastové nádoby na výsev používam výhradne nové a nepoužité. Plastové nádoby ktoré používam sú buď priesvitné misky, alebo kvetináče rozmerov 4x4 cm, 5x5 cm, či 6x6 cm. Nádoby pred výsevom dezinfikujem napr. prípravkom Savo.  Sklenené nádoby používam aj niekoľko sezón, nakoľko je ich čistenie omnoho jednoduchšie.  Nádoby vkladám po výseve do mikroténového vrecka, akvária alebo ich prikrývam sklom. Pri výbere výsevných nádob sa rozhodujem podľa viacerých kritérií. Napr. ak vysievam naraz niekoľko druhov z jedného rodu, alebo druhy s podobným požiadavkami, tak vysievam semená do jednej spoločnej nádoby. Ak je skladba semien druhovo a rodovo rozmanitá, jednotlivé druhy rastú rôznou rýchlosťou, tak volím vysievanie jedného druhu do jednej nádoby. V druhom prípade to má viacej výhod. Ak nám jednu nádobu napadne pleseň, tak ju dáme jednoducho od ostatných nádob preč, aby sme zamedzili jej šíreniu do ostatných nádob. Ďalšia výhoda je v tom, že ak je potrebné niektoré druhy už rozsadiť, nakoľko dostatočne podrástli a už sa tlačia, tak to jednoducho spravím a rastlinky z iných nádob, ktoré ešte nedorástli na požadovanú veľkosť môžem nechať bez problémov ďalej v nich.

Pred samotným výsevom do nádob sypem substrát. Ak sa jedná o priesvitné plastové misky, alebo vysievam priamo do akvária, tak dávam vrstvu substrátu v hrúbke 3-4 cm, ktorú zarovnám a jemne pritlačím. Následne  plochu rozdelím na jednotlivé políčka, aby som druhy od seba oddelil. Na toto rozdelenie používam plastové tabuľky, ktoré tiež používam ako menovky k rastlinám v zbierke. Tiež musia byť čisté a ak je potrebné treba ich sterilizovať. Ja používam stále nové, nepoužité, takže tento úkon mi odpadá. Tabuľky si nastrihám na potrebnú dĺžku, pričom sú široké asi 1-1,5 cm. Takto pripravené tabuľky opatrne zatlačím do substrátu tak, aby  z nich asi polovica trčala nad substrát. To z toho dôvodu, aby som pri sypaní semien na substrát zamedzil preskakovaniu semien do iných políčok. Veľkosť políčok volím podľa počtu a veľkosti semien a druhov ktoré vysievam. Pri použití kvetináčov, tieto plním substrátom až po vrch, substrát zarovnám s vrchom kvetináča a  jemne ho pritlačím. V žiadnom prípade nepoužívajte na rozdelenie políčok špajdle, drevené špáradlá, alebo niečo podobné! Z nich by došlo určite k napadnutiu výsevu patogénom.

Detail kvetináča so semenáčmi z rodu Sclerocactus

Samotný výsev- Ak sme vykonali všetky potrebné úkony spomenuté vyššie, prejdeme k samotnému výsevu semien. Pred výsevom substrát zalejem primeranou dávkou vody, to znamená, aby bol dostatočne vlhký, ale zároveň nie blatistý. Do zálievky pridávame prípravok Previcur v predpísanej dávke, aby sme zamedzili tvorbe plesní, ktoré by mohli zničiť celý výsev. Semená sypem priamo na pripravený substrát v nádobách a to opatrne zo skúmavky, väčšie semená sa dajú vysievať aj priamo rukou, uchopením semien medzi dva prsti a „posolením „ substrátu nimi. Ak som semená moril, tak vysievam priamo zo skúmavky, aby som moridlo zo semien nezotrel prstami a taktiež kvôli tomu aby som sa zbytočne moridla nedotýkal. Vysiate semená nezasypávam. Zasypávam len semená rodov, ktoré majú väčšie semená ako napr. Sclerocactus, Pediocactus, Opuntia a to asi 1 mm vrstvou preosiateho štrku. Po výseve nádobu zakryjem sklom alebo vložíme do akvária či mikroténového vrecka, aby bol výsev neustále vo vlhku.

Evidencia výsevov- Na evidenciu používame tzv. výsevné zošity, kde si evidujeme výsevné číslo, druh, rod, poľné číslo, lokalitu, počet semien a od koho semená pochádzajú. Výsevné čísla sa samozrejme nachádzajú aj v samotných výsevoch na plastových tabuľkách pri každom vysiatom druhu.

            Po výseve je dôležitá pravidelná kontrola výsevov, aby som čo najskôr odhalil napadnutie výsevu nejakým patogénnom a mohol čo najskôr zakročiť. Ja kontrolujem výsevy každý deň. Kontrolu vykonávam vizuálne, pričom ak to nie je potrebné, tak výsevnú nádobu neotváram. Zamedzím tým prístupu patogénov do výsevu. V prípade ak sa vo výseve objaví nejaká pleseň, či hniloba treba hneď zakročiť a netreba to odkladať. Napadnuté rastlinky  z výsevu odstránim a výsev následne zalejem previcurom alebo iným vhodným prípravkom. Záleží samozrejme od druhu plesne či iného patogénu.  Keď semenáče kaktusov začnú nahadzovať prvé tŕniky začínam s postupným vetraním výsevu. Je to potrebné, aby si mladé rastlinky, ktoré doteraz žili v sterilnom a vlhkom prostredí zvykli na prostredie, v ktorom budú rásť zvyšok života.  Toto prechodné obdobie trvá u mňa 1-2 mesiace až kým nenechám výsev úplne otvorený.  Zo začiatku stále udržujem substrát vlhký ako pred otvorením výsevu, ale postupne rastlinky navykám aj na sucho. Najprv nechávam substrát preschnúť na jeden deň, neskôr na dva, tri, až kým sa nedostanú do režimu pestovania ostatných starších rastlín. Pri sukulentoch začíname s vetraním čo najskôr po vyklíčení semien, nakoľko sú chúlostivejšie na vlhké prostredie ako kaktusy v tomto štádiu vývoja. Substrát stále udržiavame vlhký. Keď sú semenáče dostatočne veľké , čo je pri kaktusoch asi 2-4 mm, púšťame sa do rozsádzania.

Výsev sukulentov na spôsob jeden druh v jednom kvetináči, kvetináče sú uložené v akváriu

            Dúfam, že som Vám napomohol týmto malým návodom k tomu, aby sa Vám výsev vydaril a mali ste z neho radosť. V prípade, ak sa Vám niečo nepodarilo, výsev sa nevydaril, netreba zúfať a skúšať to stále od znovu. Treba byť trpezlivý a určite sa Vám to podarí. Ani moje výsevy nedopadnú vždy podľa mojich predstáv. Niekedy mi výsev zničí pleseň, inokedy semienka nevyklíčia, tiež sa mi stalo z dôvodu mojej neopatrnosti, že som si krásny výsev aj vysypal. Ale to sú veci, ktoré k tomuto patria, netreba zúfať, treba sa znova naštartovať a ísť ďalej. A keď sa výsev podarí, tak Vám to vynahradí všetko úsilie, ktoré ste vynaložili pri tomto spôsobe rozmnožovania našich obľúbených rastlín.

 Odkaz na článok o jednom konkrétnom výseve z roku 2011 TU

 Odkaz na ďalší článok o výseve od Pavla Behula TU