Rastliny v našich rukách

 

O tom, ako sa kaktusy a iné sukulenty pestujú, bolo už popísaného veľa. V tejto rubrike Vám chceme priblížiť, ako ich pestujeme my, nakoľko určiť nejaké všeobecné   pravidlá, ktoré by vyhovovali každému pestovateľovi, je dosť zložité. Každý má predsa trocha alebo úplne iné podmienky, kde rastliny pestuje, takže nasledujúce informácie sa nedajú na sto percent aplikovať v iných zbierkach. Môžu však napomôcť k tomu, ako udržať rastlinky v zdraví a pohode, aby nám prinášali nielen starosť ale aj radosť.

            Najdôležitejšími faktormi pri pestovaní každej rastliny sú svetlo, teplo a voda, ktoré sa snažíme čo najlepšie skĺbiť a prispôsobiť požiadavkám rastlín. Ostatné požiadavky, ktoré súvisia s pestovaním našich rastlín sú správny substrát, nádoby na pestovanie, hnojenie a chemická ochrana rastlín. 

SVETLO- Rastlinám sa snažíme dopriať čo najviac slnečného žiarenia, to znamená, že toľko, koľko znesú a zároveň, aby nedošlo k ich popáleniu. Ako sme už spomenuli, rastliny pestujeme v skleníkoch, na stolových pareniskách, pod holým nebom a vo voľnej kultúre. Na každom z týchto miest sú trocha odlišné podmienky a preto v nich pestujeme aj rôzne rody, ktorým uvedené podmienky vyhovujú. Samozrejme, nie vždy sa to dá úplne ovplyvniť, čo je spôsobené našim podnebím, ktoré je odlišné od domoviny pestovaných rastlín a tiež aj obmedzenými priestormi.

 Skleník č.1- Tu sa nachádza väčšina našej zbierky. Je na ňom klasické sklo, pričom ho tienime 30% tieniacou sieťovinou, ktorá zabraňuje popáleniu rastlín. Skleník má niekoľko vetracích okien, ktoré sú otvorené od jari a až do jesene a zatvárajú sa len v zimnom období.  Tento skleník je najteplejší a slúži nám aj na prezimovanie rastlín.  Nachádza sa tu väčšina našich sukulentov a z kaktusov asi všetky nami pestované rody, samozrejme až na pár výnimiek, ktorým vyhovuje iné prostredie.

Skleník č. 2-. Na tomto skleníku sú úplne otvorené čelá, takže je tu neustáli pohyb čerstvého vzduchu. Tiež je na ňom klasické sklo, pričom ho tienime len v jarnom období a to vápenným náterom, ktorý postupne zmyje dážď a rastliny sú potom vystavené plnému slnečnému žiareniu. Skleník je používaný tiež celoročne, ale dá sa povedať, že v dvoch etapách. Počas sezóny, čo je u nás od polovice apríla do konca októbra tu máme umiestnené najmä rastliny rodov Copiapoa, Eriosyce, Islaya, Neochilenia, Neoporteria, Pyrrhocactus. Nachádzajú sa tu ale aj iné rody, výsevy a vrúbľovance. Na konci sezóny putujú rastliny do druhého skleníka, kde sú až do začiatku ďalšej sezóny. Počas zimného obdobia tu máme umiestnené zimuvzdorné a mrazuvzdorné druhy z rodov Echinocereus,  Pediocactus, Opuntia.

Stolové pareniská- Boky sú drevené, pričom sú čelá otvorené, aby sa do nich dostalo čo najviac čerstvého vzduchu.  Vrch parenísk je z jednokomorového polykarbonátu hrúbky 8 mm. Pareniská sú využívané len počas sezóny a rastliny sú vystavené plnému slnečnému žiareniu, nakoľko polykarbonát je počas slnečných dní otvorený a zatvárame ich len počas dažďa alebo silného vetra. Pestujeme tu rastliny najmä z rodov Austrocactus, Echinomastus, Echinocactus, Neolloydia, Oroya, Pediocactus, Sclerocactus.

„Pod holým nebom“- V týchto podmienkach sú u nás všetky rastliny počas sezóny vystavené  vrtochom počasia, to znamená, že na ne páli slnko, prší na ne a na jar sú vystavené posledným a jeseň prvým mrazíkom. Hovoríme o „najtvrdšom“ pestovaní rastlín. Takto pestujeme najme rastliny z rodou Agave, Aloe, Opuntia, Tephrocactus, ale aj iné, ktoré sa už nezmestili do vyššie menovaných umiestnení.

Voľná kultúra- Rastliny sú celoročne zasadené v skalke, kde sú vystavené priamemu slnečnému žiareniu ako aj nepriazni počasia. Zatiaľ takto pestujeme len niektoré druhy rodu Opuntia, ale takto sa dajú pestovať aj mnohé druhy rodov Agave, Escobaria, Echinocereus, Pediocactus, Sclerocactus.

TEPLO- Teplotu počas sezóny nevieme veľmi ovplyvniť, jediné čo môžeme spraviť je, že pootvárame okná na skleníku a pootvoríme polykarbonát na pareniskách, čím v nich trocha znížime teplotu. Počas najteplejších dní v skleníku stúpa teplota až nad 50 st.C a v noci neklesá pod 20st.C, pričom dochádza k stagnácii rastlín načo treba brať ohľad (pozri časť VODA). U nás je tie dôležitá teplota v zimnom období. To začína v našich podmienkach približne koncom októbra, kedy začínajú prvé nočné mrazíky a rastliny sťahujeme do skleníka, kde prežijú celé zimné obdobie. Tu počas zimy prezimuje väčšina našich rastlín, len teplomilné rody ako napr. Melocactus, Discocactus a rastliny vrúbľované na Pereskiopsisy a Hylocereusy prenášame do domu, kde je vyššia teplota. V skleníku počas zimy máme umiestnené elektrické teplovzdušné ventilátory s termostatom, pričom sa tu snažíme udržať najnižšiu teplotu 5ºC. Skleník je taktiež zateplený z vrchu bublinkovou fóliou a z boku polystyrénom hrúbky 3 cm, aby sme zamedzili tepelným únikom a taktiež, aby sme znížili náklady na vykurovanie.

Pred tým, ako sme postavili skleník, tak naše rastliny zimovali v prepravkách v nevykurovanej izbe domu, kde sa počas zimy pohybovala teplota od 8 do 12 st.C. Takéto zimovanie bolo tiež bezproblémové, len u niektorých sukulentov bol problém s nedostatkom svetla, pričom sa začali aj bez zálievky „vyťahovať“ a deformovať a taktiež pri presune v jarnom období trvalo dlhšiu dobu než sa prispôsobili svetelným podmienkam. 

VODA- S teplom a svetlom je úzko spätá aj voda, v našom prípade hovoríme o zálievke rastlín. Na začiatku sezóny, na jar začíname s opatrnou zálievkou z vrchu na substrát až keď je na rastlinách vidieť prvé náznaky rastu. Postupne zálievku zvyšujeme, samozrejme až po dokonalom preschnutí substrátu. Keď sú rastliny už v raste, tak ich polievame podmokom približne raz za dve týždne, pričom sú kvetináče poukladané v miskách z pozinkovaného plechu. Vždy sa snažíme do misiek naliať len toľko vody, aby sa substrát napil až po vrch a v miske nezostala žiadna nadbytočná voda. Počet zálievok záleží na druhu a na veľkosti rastlín. U nás platí, že čím väčšia rastlina a tým aj väčší kvetináč, tak tým menej zálievok počas sezóny. Takže kaktusy, ktoré máme napr. v kvetináčoch s priemerom 10 cm,  dostávajú zálievku raz za 3-4 týždne, pričom rastlinky zasadené v kvetináčoch s priemerom 5-6 cm zalievame každý týždeň. U sukulentov je to trochu inak. Tie zalievame častejšie, riadime sa napr. stavom listov. Jednoducho, ak začnú vädnúť, tak zalejeme. Vždy však platí, že zalievame až po dokonalom preschnutí substrátu! Ďalším dôležitým pojmom je rastová stagnácia.  Ide o zastavenie rastu v dôsledku zvýšených nočných teplôt počas leta, pričom prestávajú pracovať korene rastlín, ktoré prestanú prijímať vodu. Z uvedeného vyplýva, že ak korene rastlín nepracujú, tak je zálievka úplne zbytočná a zároveň aj nebezpečná, nakoľko „spiace korene“ sú omnoho citlivejšie na nadbytok vody ako pracujúce korene. Pri zálievke v rastovej stagnácii môže dôjsť k poškodeniu- zhnitiu koreňového systému a následne aj celej rastliny. My pre istotu nezalievame kaktusy vôbec počas mesiacov júl, august, kedy sú najvyššie teploty a korene väčšiny u nás pestovaných rastlín stagnujú. Rastliny sa trocha scvrknú, ale na konci augusta, keď nočné teploty začnú klesať a mi ich znova začíname zalievať, tak všetko dobehnú. Poslednú zálievku pred zazimovaním robíme približne koncom septembra. Potom rastliny vydržia bez vody až do začiatku ďalšej sezóny.  Na zálievku používame prevažne dažďovú vodu, ktorú zachytávame zo skleníka do sudov. Ak sa minie, tak polievame studničnou vodou, pričom sa snažíme, aby bola pár dní odstáta.

            Taktiež je potrebné dodať, že pri dlhodobom nepriaznivom počasí (daždivom, zníženie teploty) počas sezóny taktiež obmedzujeme zálievku, nakoľko substrát pomalšie presychá, čo je pri jeho dlhodobom premokrení nebezpečné pre korene rastlín. 

SUBSTRÁT-  Dôležité je, aby bol dokonale priepustný, zrnitý a aby sa nespekal. Používame všeobecne pre všetky rastliny zmes záhradnej zeminy, rašeliny a štrku v pomere 1:1:2. Všetky tieto zložky preosejeme cez sito s veľkosťou ôk 1 x 1 cm pre zbierkové rastliny, pre semenáče používame menšiu zrnitosť a následne ich spolu premiešame. Pre chúlostivejšie druhy, ktoré pestujeme na vlastných koreňoch zvyšujeme podiel štrku až na dve tretiny, príp. 100%. Kvetináče nezasypávame substrátom až po okraj, ale asi 1 cm pod ním, nakoľko na vrch pridávame ešte vrstvu preosiatych kameňov. Pôsobí to esteticky a krčky rastlín sú aj po zálievke v podstate v suchu, čo je bezpečnejšie najmä pri chúlostivejších druhoch. 

NÁDOBY NA PESTOVANIE, PRESÁDZANIE- Používame zásadne kvetináče a nádoby z plastu, ktoré sa nám osvedčili. Musia mať dostatok otvorov na spodku, aby prebytočná voda mohla z nádoby bez problémov odtiecť. Pre zbierkové rastliny používame kvetináče s kruhovým priemerom. Rastliny v nich rastú podľa našich doterajších skúseností lepšie ako v hranatých kvetináčoch. Hĺbku kvetináčov samozrejme volíme podľa toho, či sa jedná o repovitý koreň, kde používame hlbšie kvetináče, alebo o jemné vlasové korene, kde volíme plytšie nádoby. Pre zbierkové rastliny nepoužívame rôzne plast. nádoby od jogurtov, príp. konzervy nakoľko je to neestetické a asi aj pre naše milované rastliny nedôstojné. Rastliny presádzame zväčša v predjarnom období, keď rastliny ešte nerastú, ale čo nestihneme, tak presadíme aj po zvyšok roka. Presádzame zásadne zo suchého substrátu do suchého pričom presadené rastliny necháme bez zálievky niekoľko dní až týždňov.  Robíme to kvôli tomu, aby korene, ktoré sa mohli poškodiť pri presádzaní, sa zacelili a aby sa do rán nedostala infekcia, ktorá by mohla zničiť celú rastlinu. Presádzame samozrejme aj nové rastliny, ktoré sme priniesli do zbierky od iných pestovateľov a to hlavne kvôli kontrole rastlín a samotných koreňov, nakoľko sa na nich môžu nachádzať choroby a škodcovia a aby sme ich zasadili do nášho osvedčeného substrátu.

Dôvody presádzania:

-          ak je kvetináč už malý, začína sa deformovať, rastlina ho prerástla a potrebuje viac priestoru- pre korene, vlastnú rastlinu, pričom je to aj estetickejšie, keď je rastlina v primerane veľkom kvetináči

-          ak rastlina počas rastovej sezóny dlhšie narastie alebo sa scvrkáva- v tomto prípade je podozrenie, že je koreňový systém poškodený, či už hnilobou alebo škodcom, príp. má rastlina nevyhovujúce zloženie substrátu. Vtedy je potrebné takúto rastlinu vybrať z kvetináča, skontrolovať korene a ak sú poškodené, tak takéto korene je potrebné odstrániť až na zdravé pletivo. Po tomto zákroku treba rastlinu nechať voľne bez substrátu niekoľko dní až týždňov, aby sa zacelili rany a až potom zasadiť do nového čerstvého substrátu. Ďalším dôvodom zastavenia rastu môže byť, že sú korene (alebo aj celá rastlina) napadnutá škodcom. V takom prípade je potrebné odstrániť starý substrát a korene  (rastlinu) dôkladne očistiť od škodcu- zväčša koreňovky, vlnatky. Následne je vhodná aj chemická ochrana rastlín,

-          pri nových rastlinách prinesených z iných zbierok, príp. obchodov kvôli kontrole stavu koreňov,

-          ak je povrch substrátu nadmerne zasolený-  biely povlak nielen na ňom ale aj na spodku rastlín

-          ak je v pestovaných nádobách viacej rastlín, pričom sa začínajú tlačiť a deformovať

U nás platí, že vždy pri presádzaní použijeme nový substrát do ktorého neprimiešavame už použitý, z ktorého by sa mohli do čerstvého substrátu dostať škodcovia a choroby, pričom sa tým znižuje aj kvalita pripravenej zmesi. Ak sa v použitom kvetináči vyskytli škodcovia, tak tieto kvetináče vyraďujeme, alebo chemicky ošetríme, aby sa škodcovia ďalej nešírili v zbierke.

HNOJENIE- Zásadne nehnojíme zbierkové rastliny. Stačí im substrát v ktorom rastú a ktorý pri presádzaní vymieňame. Hnojíme jedine semenáče a navrúbľované tzv. matky, z ktorých potom odoberáme odnože. Hnojíme prípravkom Kristalon- Kvet a plod no aj to v polovičných dávkach asi tak 2-3 x za sezónu. Samozrejme prihnojujeme aj chúlostivé rastliny pestované v minerálnom substráte (štrk), nakoľko sa v ňom nenachádzajú živiny potrebné na zdravý rast a takýmto spôsobom je ich potrebné doplniť.

CHEMICKÁ OCHRANA RASTLÍN- Snažíme sa v našej zbierke používať čo najmenej chemikálií, pričom platí, že prevencia je lepšia, ako keby sa mali v zbierke nahromadiť škodcovia a choroby a až potom zasiahnuť. Pri prevencii proti škodcom v zbierke používame zálievku prípravkom Actara v predpísanom pomere jeden krát ročne a to formou zálievky zo spodku. Zálievku vykonávame jeden krát ročne, keď sú rastliny v plnom raste. Zatiaľ to proti škodcom, ktoré sa u nás vyskytujú našťastie len sporadicky, alebo v malom množstve stačí. Základom prevencie však je pravidelná kontrola rastlín a pravidelné presádzanie (čerstvý, zdravý substrát, kontrola koreňového systému), pričom pri zistení prítomnosti škodcu treba hneď zasiahnuť. Choroby sa v našej zbierke vyskytujú len zriedka, ako napr. rôzne fľaky na rastlinách zapríčinené hubovými ochoreniami, či virózami, pričom tieto rastliny vyraďujeme zo zbierky, aby sa choroba nešírili ďalej, čo by mohlo mať katastrofálne následky na celú zbierku, alebo poškodené pletivo odstraňujeme až po zdravé a zdravú časť rastliny sa snažíme zachrániť.

A ešte jedna múdra veta, ktorú sme počuli pred niekoľkými rokmi v KK Nové Zámky pri preberaní škodcov v zbierkach. Vyslovil ju Laco Fábián, pričom  sme si ju osvojili aj my: Kto tvrdí, že sa v jeho zbierke nenachádza žiadny škodca, tak o ňom nevie alebo klame! Toto však podľa môjho názoru platí asi pri väčších zbierkach, pričom pri pár rastlinách pestovaných na okne je to asi optimistickejšie.